Profil školy

     V každej činnosti v MŠ - pri poznávaní nových vecí, zábave, hre, stravovaní, oddychu, atď. ide o dôsledné dodržiavanie cieľov, úloh a zásad kresťanskej výchovy. Usilujeme sa o integrovanú, osobnostnú výchovu. Vychádzame z preventívneho výchovného systému talianskeho kňaza a vychovávateľa Jána Bosca. Láska preniká celým týmto výchovným systémom a je otvorená pre všetkých, nikoho nevylučuje. Ide nám o výchovu srdca, aby sa dieťa otvorilo Bohu a chcelo veriť z presvedčenia. Ako následok toho bude robiť dobro a tým chrániť seba a pomáhať okoliu chrániť sa pred šíriacim sa zlom. Salezián Ján Bosco to definuje takto: Milujme to, čo milujú deti a deti určite budú milovať to, čo sa páči nám. Ak chceme vychovávať vnútro človeka musíme sa tam dostať. Nestačí formovať vonkajšok, aby sa dieťa zdalo byť dobré, ale aby takým naozaj bolo! Pre nás je dôležité, aby deti boli nielen milované, ale aby sa cítili, že sú milované. Aby sa tým, že sa budú cítiť milované vo veciach, ktoré sa im páčia, a to našou účasťou na ich hrách a zábavách, naučili vidieť lásku aj vo veciach, ktoré sa im prirodzene páčia menej, ako je vzdelávanie, disciplína, sebazapieranie a aby sa to naučili robiť s oduševnením a láskou. Ide tu o všetko to, čo čistá, svätá a pravá láska ešte dokáže objaviť a vymyslieť. Z tohto preventívneho systému MŠ využíva a prihliada na formovanie charakteru dieťaťa, kde má svoje miesto rozum, náboženstvo a láskavosť. Tieto tri princípy tvoria jeden celok.

     Okrem preventívneho systému čerpá MŠ niektoré prvky z Programu Edmunda Bojanowského poľského autora predškolskej pedagogiky. Práve uňho je dôležité poznanie detskej psychiky, vďaka čomu môže podčiarknúť dôležitosť predškolskej výchovy, ktorá ak má byť účinná, musí byť aj náboženská. Reprezentuje katolíckeho pedagóga, ktorý vychováva v duchu rodinnej, úctivej, dôvernej a srdečnej pedagogiky. Pre neho najvyšším cieľom pedagogiky je, aby deti čoraz viac vrastali v láske k Bohu a k dobrým ľuďom (dimenzia kríža - naše logo školy). Malým deťom nehovoril o svätosti alebo o plnení Božej vôle, pretože zvážil, že je to pre nich na pochopenie veľmi ťažké, ale zvolil si spôsob veľmi prístupný a názorný k povzbudzovaniu, aby boli dobrými deťmi Ježiša a Márie. Ako podklad si vyberá udalosti zo života malého Ježiaša, ustavičná práca na sebe, tzv. tréning radosti. Žiadna náuka, veda nemôže "padať" náhodne do duše dieťaťa, akoby vetrom hodená, ale musí byť dobre premyslená a naplánovaná. Výchovu a vzdelávanie realizovať v atmosfére radosti a pohody.

     Chceme byť blízko rodine, ktorá je dnes tak veľmi ohrozená. S deťmi, s ktorými si nerobia starosti rodičia, mávajú často starosti dejiny. Mnohí súčasní pedagógovia sú si vedomí, že súčasná i budúca spoločnosť si vyžaduje ľudí samostatných, zodpovedných, konajúcich efektívne a pritom prohumánne orientovaných, a že je potrebné s výučbou takýchto ľudí začať už v prvej škole, ktorú zvyčajne navštevujú. Vstupom dieťaťa do MŠ práve učiteľka preberá právo i povinnosť tieto deti formovať k správnym ľudským a náboženským hodnotám. Preto zabezpečujeme harmonický rozvoj osobností detí v súlade s ich potrebami, záujmami a vekovými záležitosťami i individuálnymi osobitosťami tak, aby mohli vo svojom živote úspešne zvládnuť ďalšie primárne vzdelávanie v ZŠ. Špecifický charakter MŠ vytvára celkové vonkajšie prostredie, napr. výzdoba interiéru, výchovné pôsobenie v kresťanskom duchu a podávanie poznatkov vedy vo svetle viery tak, aby boli v súlade s Učiteľským úradom Cirkvi. Dôraz sa kladie na osobný postoj učiteľa, predovšetkým praktizovanie jeho kresťanského životného štýlu. Pedagogické navrhovanie odráža čistú podstatu osobnosti každého učiteľa, akou je tvorivosť. Z hľadiska osobnostného rozvoja dieťaťa MŠ vytvára podnetnosť prostredia a dáva mu odpovede na rozmanité otázky a uspokojuje jeho zvedavosť, vytvára množstvo pedagogických situácií, v ktorých sa dieťa učí hrou. Náboženská výchova sa vníma ako integrálna zložka v edukácii. Je pre nás prostriedkom, ktorý spája, rozvíja, či skvalitňuje kompetencie dieťaťa v oblasti psychomotorickej, kognitívnej, sociálnej, emocionálnej i morálnej. Učiteľka svojim pedagogickým prístupom premyslene utvára vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu sa hrou, vie vyťažiť maximum zo spontánnej i navodenej edukačnej hry na rozvoj osobnosti dieťaťa.